PhDr. Adriana ĎURICOVá
Recenzia: doc. PhDr. Martina Žáková, PhD. FZ a SP Trnava
Fóbia, alebo bezdôvodný chorobný strach z vecí alebo situácií, sprevádzaný úzkosťou. Strach a úzkosť sú dva odlišné termíny. Kým strach je odpoveďou na konkrétne nebezpečenstvo, úzkosť predstavuje silný emočný stav a jeho príčinu nevieme, nemôžeme definovať.
K dnešnému dňu sa odhaduje päťsto fóbií, ktoré zahŕňajú až 10% obyvateľstva, čiže asi miliardu ľudí. Môžeme počuť o akribofóbii (strachu pisateľa, že niečo nesprávne napísal), ofresiofóbii (strachu z pachov a vôní), aichmofóbii ( strachu z ihiel a ostrých predmetov) či paralipofóbii (strachu z nevykonania rituálneho príkazu či predstavy).
BOJÍM SA SÁM SEBA?
Autofóbia alebo strach zo seba samého. Tento druh fóbie, možno jeden z najhorších, nemôžeme nespomenúť hneď z dvoch dôvodov. Prvý nájdeme v texte piesne známej slovenskej skupiny, kde sa hovorí: "nedá sa ujsť, veď svet to si aj ty sám, nedá sa ujsť pred sebou samým, niet kam, niet kam...", druhý dôvod je, že autofóbia k nevému druhu fóbie dneška, ktorú spravádza strach z medziľudských kontaktov, sprevádzaný silnou úzkosťou, kde človek vedome, nevedome a negatívne od seba samého očakáva vlastné zlyhanie. Reč je o sociálnej fóbii (SF).
NEZAMIEŇAJTE SI FÓBIU S HANBLIVOSŤOU
SF je tretia najčastejšia úzkostná porucha. Vyskytuje sa pomerne rovnako u možov aj u žien. Priemerný vek začiatku sa udáva okolo 12. rokov. Pacienti sa dostávajú k liečbe medzi 30. - 41. rokom života. Pri výskyte nezáleží na inteligencii, vzdelaní, ekonomickom zázemí, či profesionálnom zaradení. Odborníci uvádzajú, že aj učiteľ môže mať extrémny strach z rodičovského združenia, riaditeľ podniku z jednania s podriadeným, či lekár z vybabovania záležitostí na úradoch.
Netreba si však zamieňať občasnú hanblivosť, trému so sociálnou fóbiou. Každý má občas strach v niektorých situáciách. Obavy, ktoré sa však prehbujú, s ktorými si človek nedokáže poradiť, ovládajú ho a ktoré následne vedú k cielenému vyhýbaniu sa situáciám, prípadne k uzatváraniu sa človeka pred okolitým svetom či do seba samého, sú indikáciou k vyhľadaniu pomoci.
Sociálna fóbia nie je naša povahová vlastnosť, črta, je to choroba, ktorá je liečiteľná. Väčšia časť ,,fobikov´´ sa po preliečení vracia do normálneho, kvalitného života. Liečba neodstraňuje prejavy fóbie okamžite, ale správny prístup vedie k viditeľnej a citeľnej úľave.
PRÍZNAKY
Sociálnu fóbiu je možné zhrnúť do troch základných bodov. Ide o vyhýbanie sa sociálnym situáciám, o telesné príznaky v sociálnej situácii a o silnú úzkosť z očakávania sociálnej situácie.
Človek, ktorý trpí sociálnou fóbiou má strach najčastejšie zo znemožnenia sa, z rozhovoru s cudzím človekom, z požiadania o to, čo človek potrebuje, z pohľadov druhých ľudí, zo stredobodu pozornosti, z jedenia pred ľudmi, z hovorenia pred malou aj veľkou skupinou, z písania na verejnosti, z hovorenia pred autoritami a iného.
Z telesných prejavov je prítomný tras, zrýchlené dýchanie, červenanie sa, potenie, pocit na zvracanie, závrate, búšenie srdca alebo zvýšený krvný tlak ...
PRÍČINY
Psychológovia príčiny okrem iného najčastejšie nachádzajú v rodine, vo výchove. Cez ňu jedinec získa negatívnu predstavu o sebe samom. Dieťa, ktoré nie je v detstve prijímané ako bytosť s právom na chyby, nezíska zdravý a trvalý pocit vlastnej hodnoty a lásku k sebe samému. Neisté zaobchádzanie s prejavmi dieťaťa spôsobuje, že tak neisto dieťa následne očakáva správanie aj od okolia. Chorý sebeobraz sa tak vžije, že sa stane nevedomým kritickým hlasom, ktorý bez toho, aby si to človek uvedomoval, mu v náročných situáciách spôsobuje problém. Výsledkom je úzkosť.
DVA PRÍSTUPY V LIEČBE
Pri liečbe socálnej fóbie sa stretávajú dva prístupy. Prvý prístup predstavuje liečba liekmi, ktoré naordinuje lekár, psychiater. Najčastejšie sa užívajú antidepresíva. Druhý prístup je psychoterapia, najčastejšia kognitívno - behaviorálna terapia (KBT). Jej základom je presvedčenie, že každé správanie (normálne aj abnormálne) je naučené. Terapeut sa snaží po dôkladnej analýze problémy spôsobujúce správanie odstrániť. V rámci sociálnej fóbie KBT využíva expozičný nácvik (EN). Táto technika je založená na fakte, že úzkosť nemôže donekonečna rásť a po určitej dobe začne klesať. EN by mal trvať dostatočne dlho, aby k poklesu úzkosti došlo. K náročnejším situáciám by sa malo pristupovať až po zvládnutí tých menej náročných.
ŽIVOT V ÚSTRANÍ?
Neliečená sociálna fóbia je často príčinou života v izolácii, bez schopnosti nájsť si zamestnanie a zaradiť sa do normálneho, produktívneho života. Častý je výskyt samovražedného správania, títo jedinci sa asi šesťkrát častejšie ako ostatný pokúšajú o samovraždu, najviac v prípadoch ďalšieho pridruženého ochorrenia v podobe ďalšej úzkostnej poruchy či prítomnej závislosti.
Pre dosiahnutie celkového efektu liečby
je vhodné si spolu s odbornou pomocou
osvojiť tri pravidlá boja proti sociálnej fóbii !!!
- Pamätať si, že úzkosť je nepríjemná, nie nebezpečná!
- Neutekať od situácie, ktorá naháňa strach!
- Prikázať si, že strachu je potrebné čeliť!
Zdroj: časopis Zdravý život
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára